Strašidelné Nórsko

Na geologickej výprave za zvyškami dinosaurov zakonzerovaných v nórskom permafroste záhorácka výprava z klubu Vychovaj si vlastného dinosaura objavila opäť nové dôkazy dinosaurej poézie. Primitívny jazyk je síce veľmi vyrušujúci ale ani najvačší odborníci sa neodvážili zasiahnuť do textov pre ich lepšiu publikovateľnosť. Preto ich bohužiaľ musíme uviesť v pôvodnom znení. Za prípadnú psychickú a fyzickú ujmu zodpovedá sám čitateľ!



V očakávaní kam zase noha vkročí
do neznámeho známa
iným a sám sebe zoči voči.

Nečakať čakané a očakávať všetko
zachytiť ten sunrise kútom oka
pri raňajkách, pri káve, len tak letkom.

V istom zmysle je to ako skočiť do priepasti kde netušíš čo ťa čaká
a predsa tu nie je žiadny dôvod čo zabráni ti skákať

radšej sa polámať ako zhrdzavieť :)


Keď slnko posadí sa na skaly
a chladný sever odveje každý závan pochybnosti
keď sa ti každý prvý krok podarí
a modrý azúr jazera piješ do sýtosti
vtedy posadne ťa pokoj slobody čo dáva krídla snáď aj kameňom
a aj tie ožijú novým životom
keď starú brezu dáš za potravu prešibaným plameňom
ryba sama nastúpi si na háčik
a jej perleť je zrazu krajšia ako nablýskaný drahokam

vtedy zaželáš si už nikdy nikdy sami, nikdy nikdy sám
a mokré nohy dáš si nad plameň a potom pod prievan
dotyk mocnejší než slovo
pohľad, bozk a ty vnútri kričíš - To jo ono!

každá hora vrhá navečer svoj tieň
a večnosť je silná ako v chladné ráno srieň
tak v jednom kúte stále dýcha pochybnosť
a nikdy odtiaľ neodíde. Na tvoju veľkú zlosť.
obráť slzy na radosť...
dosť!
skúsenosť.