The walls are falling

The walls are falling...
Only the restless dust is covering the face of the sun. No smile was given today. And to no one.
The walls are falling...
What was built is crushed by it's own weaknesses. There are only empty halls in our fortresses.
The walls are falling...
The roof is burning with murderous hate and the running rocks are finishing the fate.
The walls are falling...

Stegocestoviny

Priatelia!

Znie to šokujúco ale je to naozaj pravda! V zatuchnutej druhohornej jaskyni v okolí Rovenska, pod malebnými Štepnicami bol učinený nový prevratný objav,z nástenných malieb bol dešifrovaný prvý zachovaný recept z tejto doby. Tažká identifikácia jednotlivých znakov dala vzniknúť pracovnému názvu Stegocestoviny a tento sa už po skončení vykopávok tak udomácnil, že sme sa rozhodli ho po týmto menom publikovať. Znova má svoje miesto pravidelné upozornenie, že recept je možné skúšať len na vlastné nebezpečenstvo, prípadne pre tých odvážnejších aj na nebezpečenstvo tých ostatných.

Dosť bolo rečí, nasleduje voľný pre(d)klad receptu:

Suroviny:

• 500 g cestovín ľuvoboľného tvaru, konzistencie, farby, národnosti, vierovyznania. nie sme predsa rasisti. niektorí. 
• 100 - 150 g solených arašidov známejších pod ľudovým názvom buráky. kto to má rád křupavé tak nech si kľudne pridá, pre fajnšmekrov môžu byť buráky sladené, schladené, smažené, s...
• 400 g famóznej a všeúčelovej omáčky morcadella, prípadne glej alebo inú dobrotu. Aj v tomto prípade platí heslo čím viac, tým viac.
• 1 fajnovú, v ideálnom prípade domácu. klobásu. Neopovážte sa tam dať párok alebo inú zhubu ľudstva a moderného pokroku! Akceptovateľnou alternatívou je už len lovecká alebo inak výnimočná saláma. 
• 1 plechovka kukurice. veľká plechovka! ak nemáte radi kukuricu tak máte smolu. bez nej to nefunguje. Iba že by hej. Niektorí kacíri to už skúšali aj s hráškom ale z histoérie všetci dobre vieme ako takíto ľudia väčšinou dopadnú.
• 1 fľaša olív - to sú tie nechutné malé zelené obludy čo sa furt nepodarilo vykynožiť, zase každý podľa svojej miery nenávisti voči tejto plodine
• 1 tuniak , pozor! nie celá ryba, jedna plechovka. menšia pokiaľ možno, predsa len vieme aké su ryby nebezpečné. Aj Rybky. Hlavne v Rovensku to vedia. Hlavne keď sa hrá futbal. 
• kus syra. Najlepšie veľký ako holandsko ale keďže také sa tažko zháňajú tak väčšnou postačí 150g eidamu. Blok. Áno, bude to treba nastrúhať! No a čo!
• dávka trpezlivosti a okena alebo iné dobré vínko

Príprava: pripravíme sa fyzicky,psychicky aj duševne. 

Príprava jedla:

Uvaríme cestoviny. Všetky. Áno, viem že pol kila je dosť. Ale budem sa opakovať: No a čo! Keď už je voda vrící a cestoviny rôzneho tvaru, konzistencie, farby, národnosti a vierovyznania už podstupujú potupnú smrť varením, tak do druhého hrnca nakrájame na drobno klobáseň. Je vhodné pri tom recitovať Mor Ho! alebo inú romantickú básničku. Klobásne to majú veľmi rady. Klobáseň opražíme podľa gusta. Následne pridáme všeúčelovú omáčku morcadella a prisypeme buráky. Keď tento nechutný maglajz bude bublinkovať tka je hotový a takisto cestoviny by nám už mali prestať bedákať a mali by sa tváriť ako hotové. Zlejeme cestoviny. Ak je okolo nás nejaká naša neobľúbená osoba, je to vynikajúca príležitosš na nejaký ohavný čin. Fantázii sa medze nekladú. Zliate cestoviny kydneme do niečoho kde sa všetky pohodlne zmestia (ako nám kážu posledné zvyšky humánnosti a súdnosti) , poprášime olejom, kydneme tam tú nechutnú omáčku čo nám prihorela a zasypeme to kukuricou, olivami, tuniakom. Ak sme to prehnali s olejom a omáčkou tak tuniak si aj zapláve. V tom prípade ho nechajte nech si zašportuje. Dobre to šecko premiešame a pritom nadávame akí sme sprostí že sme si to dali do primalej nádoby a teraz sa nám vykydáva pri každom márnom pokuse presvedčiť kukuricu, že sa má rovnomerne rozísť pomedzi dav.. Nakoniec do toho nastrúhame ten kus syra. Znova premiešame, znova nadávame.

Jedlo (ak je to možné tak nazvať) podávame za tepla (ideálne keď je vonku takých 25 a viac). A aj jedlo by mohlo byť ešte teplé. Že vraj to lepšie chutí. Ale kto by už dnes veril takým poverám starých mám...

Priatelia, to je na dnes všetko, o výsledkoch ďalších expedícií a ich prípadných objavoch Vás budeme informovať hnedď ako sa nám bude chcieť. A vy si to samozrejme prečítate až sa vám bude chcieť. A ak prežijete toto čo vedeli naozaj stráviť len Stegosaury. ... 

Stretneme sa na výplachu žalúdka!

Strašidelné Nórsko

Na geologickej výprave za zvyškami dinosaurov zakonzerovaných v nórskom permafroste záhorácka výprava z klubu Vychovaj si vlastného dinosaura objavila opäť nové dôkazy dinosaurej poézie. Primitívny jazyk je síce veľmi vyrušujúci ale ani najvačší odborníci sa neodvážili zasiahnuť do textov pre ich lepšiu publikovateľnosť. Preto ich bohužiaľ musíme uviesť v pôvodnom znení. Za prípadnú psychickú a fyzickú ujmu zodpovedá sám čitateľ!



V očakávaní kam zase noha vkročí
do neznámeho známa
iným a sám sebe zoči voči.

Nečakať čakané a očakávať všetko
zachytiť ten sunrise kútom oka
pri raňajkách, pri káve, len tak letkom.

V istom zmysle je to ako skočiť do priepasti kde netušíš čo ťa čaká
a predsa tu nie je žiadny dôvod čo zabráni ti skákať

radšej sa polámať ako zhrdzavieť :)


Keď slnko posadí sa na skaly
a chladný sever odveje každý závan pochybnosti
keď sa ti každý prvý krok podarí
a modrý azúr jazera piješ do sýtosti
vtedy posadne ťa pokoj slobody čo dáva krídla snáď aj kameňom
a aj tie ožijú novým životom
keď starú brezu dáš za potravu prešibaným plameňom
ryba sama nastúpi si na háčik
a jej perleť je zrazu krajšia ako nablýskaný drahokam

vtedy zaželáš si už nikdy nikdy sami, nikdy nikdy sám
a mokré nohy dáš si nad plameň a potom pod prievan
dotyk mocnejší než slovo
pohľad, bozk a ty vnútri kričíš - To jo ono!

každá hora vrhá navečer svoj tieň
a večnosť je silná ako v chladné ráno srieň
tak v jednom kúte stále dýcha pochybnosť
a nikdy odtiaľ neodíde. Na tvoju veľkú zlosť.
obráť slzy na radosť...
dosť!
skúsenosť.

Dinosaury a Velká Moc

Priatelia, nestiham si uverejnovat prispevky :D tu je jeden prevelkonocny...

Blíži sa Veľká Noc a ňou všetky tie dôležité veci ako čokoládové vajíčka, varené vajíčka, vajíčka v zákuskoch a iných dimenziách mlsnosti a žalúdočných blažeností a nevoľností. Takisto to vyzerá, že ani tento rok si tí kresťania nedajú povedať a zas budú oslavovať a oslovovať. Nuž, čo už človek narobí keď žije medzi nimi...

Ale teda že už je pomaly po pôste a bohužial musím skonštatovať aj tento rok, že ako keby nebol... nuž, asi to skúsim v štýle majstra prokrastinácie  zas o rok. Je to velmi zaujímavá časť dinosaurej psychológie kedy je oveľa jednoduchšie povedať si vo svetle retrospektívy, že áno, bolo to naprd, ale zajtra to určite bude lepšie! Iba že by nebolo. A vo veľkom % ani nie je. Ale to bude asi dôsledkom výroku jedného mojho nemenovaného priateľa Bublinu o ktorom by si človek mohol povedať, že asi bude nafúkaný alebo prázdny, ale ako sa hvorí, nesúď čipsy podľa obalu... ale teda výrok: "Veď život je jeden z najťažších..."

• ale auto aj tak znovu fuguje
• Tesco stále predáva nefiltrovaný staropramen
• brácho v Blave ma stále čas na pivo
• Aha Hríbik stále funguje
• 9gag je stále online
• čokoláda
• ... (priestor pre doplnenie si vlastných dôvodov na žitie a tak celkovo)

Život je možný.
Bohužiaľ asi nie na diaľku...

Zubkova pila

Tento blog som vyhrabal niekde v archíve a evidentne som ho nestihol zverejnit tak až teraz. Snáď sa mi tento hriech nezapočíta...

Zacina nova stasidelna variacia... prve spontanne asociacie su ohladom zubkovej vily ( ano to je ona na obrazku :P ). Tato v amerike tak ocenovana dama, ktoru videlo presne tolko ludi, kolko Kolombovu zenu dostava priam strasidelny nadych ked viete ze za tento zub nic nebude. Ani dalsi. Aj ked extremisticki pozitivisti by mohli namietat ze aj diera je nieco...diera je diera. Ved nie nadarmo sa bojime hlavne tych ciernych, Stropkova a Popudinskych Mocidlian. Karpina by mi zase teraz mohla oponovat ze najvacsia diera je Prievidza... ale ved posudte sami:

Ale upustime od zubnej a diernej temy. Dnes som bol zivym svedkom negacie vyroku "forma nie je dolezita". Ondro bol vo forme a to bolo dolezite. Folkovo-rockova skupina Plachi chlapci zase zabojovala a zabodovala a vsetci traja divaci plakali od dojatia. Dufam ze to prilis vela ludi od florbaloveho turnaja neodradilo. Ale teda napoly vazne som rad ze kreativita este nezomrela, naopak rad vidim nove vtipne veci. Tych strasidelnych bezpohlavnych informacii som sa uz zacinal bat. Toz, ludia a dinosaury - dbajme na formu, je potom dost velka sanca ze sa niekto prepracuje aj k obsahu.

Ďakujeme všetkým divákom relácie Noc v archíve že to prežili až po tento bod zvratku. Prajeme vam nepokojnú noc, bodaj by vám susedove psy celú noc zavýjali!

Knihy

Kde bolo, tam bolo, prišiel rok draka. Ale este predtým sa musíme  vrátiť do minulosti (pre mňa hlavne tam, kde som ešte písal s diakritikou, lebo som sa rozhodol že niektoré veci sa oplatí praktikovať akokoľvek nezmyselné sa môžu okolitému svetu zdať, samozrejme moja dysgrafia, či s jakým y/i sa to píše, mi to veľmi neuľahčuje, ale šak všetci dobre vieme , že čo nič nestojí... to je zadarmo)

Vrátime sa teda o pár dní späť kedy bola Stredozem ešte mladá a aj Smradupán sa bál dinosaurov. Iste sa vštci dovtípili, že sa jedná o Vianoce. Kto sa to nedovtípil, tomu gratulujem pretože je psychicky relatívne v poriadku. Takže počas Vianoc si ľudia väčšinou dávajú a niektorí aj dostávajú darčeky a keďže ja som jeden z tých šťastnejších (čo sa týka toho čo ľudi často myslne považujú za základ životného štastia, ak nie celé - životnej úrovne (čo sa materiálnej stránky veci týka ( mám rád vnorené zátvorky, človek nikdy nevie koľko ich bud epotrebovať..))) No takže celé čo som tým chcel povedať je, že som aj dostal nejaké tie darčeky, že áno.. No a keďže moji rodičia, súrodenci, priatelia a podobní účastníci prudko iracionálnych vzťahov majú utkvelú predstavu, že rád čítam, tak som dostal aj nejaké tie knižky. Ako by povedala Kachna Strelená: ŠOK ŠOK ŠOK! No a jedna z knižiek (pozor, závratnou rýchlosťou sa blížime k pointe) bola bola bola nie Bambula ale Ako chytať v žite od Marušky Kožlejovej. 

Nebudem to naťahovať lebo sám strácam niť (ak tu nejaká vôbec bola (dúfajme spoločne že hej:)), je to úžasná knižka, kedy človek len číta s otvorenými ústami a možno niekedy aj kúskom srdca, že kde sa pre pána jána berú ľudia čo sú ochotní robiť takéto nelogické veci ako ona a kde sa to v nich sakra berie... No a k tomuto sa neskôr pridali Babičky od Petra Šabacha (ktorému btw nikdy neviem prísť na meno ... nechápem, asi ho má cenzúrované) ktorý opäť nesklamal a priniesol krásnya zase niečím nový tragikomicko-historický pohľad na to čo sme tu dlhé roky mali a bohužiaľ vyzerá, že možno zas raz mať budeme... Za obe tieto poháňadlé času v autobusoch bratislavskej MHD vďačím Neskonalej inšpirácii a bezodnej studnici rehotu alias Vier. tak dik.

No a po tom vzduchprázdne, keď človek odloží prefektnú knižku, ktorú práve dočítal a zúfalo si uvedomí, že nič podobnej kvality nemá po ruke a život razom potemnie som sa konečne dostal domov a tadaaaaa, už ma čakal John Eldredge či jak sa to píše so svojím Z chlapca kráľom (že vraj pokračovanie Divokého v srdci, zatia to vyzerá dobre) ...  Takže, vzduchoprázdno opäť raz zaplnené. 

Tak som zvedavý na aké ďalšie búks ešte narazím, každopádne si myslím že tieto stoja za to. A život má zmysel a dobro nakoniec predsa zvíťazí a svet je krásne miesto a oplatí sa zaň bojovať... keby sa to aj tak ľahko urobilo ako napísalo :)