Kde bolo, tam bolo, prišiel rok draka. Ale este predtým sa musíme vrátiť do minulosti (pre mňa hlavne tam, kde som ešte písal s diakritikou, lebo som sa rozhodol že niektoré veci sa oplatí praktikovať akokoľvek nezmyselné sa môžu okolitému svetu zdať, samozrejme moja dysgrafia, či s jakým y/i sa to píše, mi to veľmi neuľahčuje, ale šak všetci dobre vieme , že čo nič nestojí... to je zadarmo)
Vrátime sa teda o pár dní späť kedy bola Stredozem ešte mladá a aj Smradupán sa bál dinosaurov. Iste sa vštci dovtípili, že sa jedná o Vianoce. Kto sa to nedovtípil, tomu gratulujem pretože je psychicky relatívne v poriadku. Takže počas Vianoc si ľudia väčšinou dávajú a niektorí aj dostávajú darčeky a keďže ja som jeden z tých šťastnejších (čo sa týka toho čo ľudi často myslne považujú za základ životného štastia, ak nie celé - životnej úrovne (čo sa materiálnej stránky veci týka ( mám rád vnorené zátvorky, človek nikdy nevie koľko ich bud epotrebovať..))) No takže celé čo som tým chcel povedať je, že som aj dostal nejaké tie darčeky, že áno.. No a keďže moji rodičia, súrodenci, priatelia a podobní účastníci prudko iracionálnych vzťahov majú utkvelú predstavu, že rád čítam, tak som dostal aj nejaké tie knižky. Ako by povedala Kachna Strelená: ŠOK ŠOK ŠOK! No a jedna z knižiek (pozor, závratnou rýchlosťou sa blížime k pointe) bola bola bola nie Bambula ale Ako chytať v žite od Marušky Kožlejovej.
Nebudem to naťahovať lebo sám strácam niť (ak tu nejaká vôbec bola (dúfajme spoločne že hej:)), je to úžasná knižka, kedy človek len číta s otvorenými ústami a možno niekedy aj kúskom srdca, že kde sa pre pána jána berú ľudia čo sú ochotní robiť takéto nelogické veci ako ona a kde sa to v nich sakra berie... No a k tomuto sa neskôr pridali Babičky od Petra Šabacha (ktorému btw nikdy neviem prísť na meno ... nechápem, asi ho má cenzúrované) ktorý opäť nesklamal a priniesol krásnya zase niečím nový tragikomicko-historický pohľad na to čo sme tu dlhé roky mali a bohužiaľ vyzerá, že možno zas raz mať budeme... Za obe tieto poháňadlé času v autobusoch bratislavskej MHD vďačím Neskonalej inšpirácii a bezodnej studnici rehotu alias Vier. tak dik.
No a po tom vzduchprázdne, keď človek odloží prefektnú knižku, ktorú práve dočítal a zúfalo si uvedomí, že nič podobnej kvality nemá po ruke a život razom potemnie som sa konečne dostal domov a tadaaaaa, už ma čakal John Eldredge či jak sa to píše so svojím Z chlapca kráľom (že vraj pokračovanie Divokého v srdci, zatia to vyzerá dobre) ... Takže, vzduchoprázdno opäť raz zaplnené.
Tak som zvedavý na aké ďalšie búks ešte narazím, každopádne si myslím že tieto stoja za to. A život má zmysel a dobro nakoniec predsa zvíťazí a svet je krásne miesto a oplatí sa zaň bojovať... keby sa to aj tak ľahko urobilo ako napísalo :)
